To, čo deti jedia, môže mať väčší význam, než sa zdá. Nová štúdia ukazuje, že ich jedálniček môže súvisieť so správaním aj psychickou pohodou.
Strava malých detí môže súvisieť s ich psychickou pohodou. Nová nórska štúdia naznačuje, že viac ovocia a zeleniny v jedálničku sa spája s menším výskytom úzkosti, smútku či uzatvárania sa do seba, píše Euronews.
Deti, ktoré jedli ovocie a zeleninu častejšie, mali podľa výskumníkov menej takzvaných vnútorných problémov v správaní. Išlo napríklad o prejavy úzkosti, depresívneho ladenia alebo stiahnutia sa z kolektívu.
Naopak, u detí, ktoré častejšie siahali po sladkých a slaných pochutinách, sa viac objavovali ťažkosti navonok. Patrili medzi ne agresivita, vzdorovitosť alebo problémy s pozornosťou.
Autori pracovali s údajmi od 363 štvorročných detí a ich matiek, ktoré boli súčasťou nórskeho projektu Early Food for Future Health. Ten pôvodne sledoval aj to, ako možno zlepšiť stravovanie detí už vo veku od šiestich do dvanástich mesiacov.
Výskumníci upozornili, že psychické ťažkosti pribúdajú vo svete naprieč vekovými skupinami. Práve preto je podľa nich dôležité hľadať faktory, ktoré sa dajú ovplyvniť skoro v detstve. Jedným z nich môže byť aj každodenný jedálniček.
Podľa autorov je duševné zdravie v ranom veku dôležité nielen pre samotnú pohodu dieťaťa, ale súvisí aj s tým, ako sa mu neskôr darí v škole, ako nadväzuje vzťahy a ako zvláda sociálne situácie. Tieto skúsenosti môžu ovplyvňovať zdravie, vzdelanie aj sociálne postavenie v dospelosti.
Zistenia nórskej štúdie neznamenajú, že zelenina alebo ovocie samy osebe zabránia psychickým problémom. Výskumníci však našli súvislosť, ktorá pretrvala aj po zohľadnení vzdelania matiek, finančných ťažkostí v rodine a príznakov depresie či úzkosti u matiek.
Dôležitosť stravy v detstve podporuje aj iný aktuálny výskum, pripomína ScienceDaily. Výskum od Swansea University sa zameral pre zmenu na tínedžerov.
Autori v ňom vyhodnotili 19 štúdií a zistili, že zdravšie stravovacie vzorce sa častejšie spájali s menším počtom depresívnych príznakov.
Horšia kvalita stravy sa naopak častejšie objavovala pri vyššej psychickej záťaži. Vedci zároveň upozornili, že celkový spôsob stravovania môže byť dôležitejší než izolované sledovanie jedného vitamínu alebo výživového doplnku.
Nórski autori sa zamerali najmä na malé deti. Práve v tomto veku sa podľa nich môžu začínať aj problémy so správaním, ktoré si rodičia alebo učitelia všimnú až neskôr.
Vonkajšie prejavy, ako je agresivita, vzdor alebo neschopnosť udržať pozornosť, patria medzi časté dôvody, pre ktoré deti končia v starostlivosti odborníkov na detské duševné zdravie.
Štúdia zároveň pripomína, že tieto prejavy sa často začínajú ešte pred piatym rokom života. Približne dve tretiny detí, ktoré mali výraznejšie vonkajšie problémy medzi druhým a tretím rokom, si podobné ťažkosti niesli aj do školského veku.
Vedci preto zdôraznili, že rané detstvo je kľúčové obdobie na prevenciu. Strava síce nie je jediným vysvetlením psychických ťažkostí a správania detí, môže však patriť medzi faktory, ktoré rodičia, školy aj zdravotníci vedia ovplyvniť skôr, než sa problémy prehĺbia.
Pozrite si aj rozhovor z Telerána o duševnom zdraví detí:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
