Stres vie telo rýchlo pripraviť na krízu. Keď však trvá pridlho, oslabuje imunitu, zhoršuje spánok a môže spustiť kruh úzkosti.
Ranný zhon, nepríjemná správa, hádka, pracovný tlak alebo nekonečné sledovanie sociálnych sietí. Telo na takéto situácie často reaguje podobne, ako keby čelilo skutočnému fyzickému ohrozeniu. Zrýchli sa tep, stúpne tlak, dych je plytší a organizmus sa pripraví na reakciu, ktorú vedci opisujú ako režim boja alebo úteku, píše The Guardian.
Profesorka Kavita Vedhara z Cardiff University uviedla, že najrýchlejšou odpoveďou tela na stres je nával adrenalínu. Ten zvýši tep, krvný tlak aj frekvenciu dýchania.
Približne do pol hodiny sa pridáva aj kortizol – hormón, ktorý pomáha regulovať tlak, tlmiť zápal a sprístupniť telu viac energie. V krátkej kríze je takáto reakcia užitočná. Problém nastáva vtedy, keď sa z výnimočného režimu stane každodenný stav.
Ľudské telo nie je nastavené na to, aby zostávalo dlhodobo v pohotovosti. Keď presúva energiu do systému boja alebo úteku, berie ju oblastiam, ktoré sú dôležité pre trávenie, regeneráciu a imunitu.
Občasný stres preto nemusí byť škodlivý, no chronický stres telu nedáva priestor na návrat do rovnováhy.
Podľa Vedhary sa dlhodobý stres najčastejšie spája so slabšou imunitnou odpoveďou. Môže zvyšovať náchylnosť na infekcie, zhoršovať hojenie rán a ovplyvniť aj účinnosť očkovania. Výskumy ho spájajú aj s vyšším rizikom obezity, depresívnych ochorení a zhoršovania neurodegeneratívnych chorôb, napríklad Alzheimerovej choroby.
Stres však nezasahuje iba telo. Dokáže vytvoriť aj psychologickú slučku, v ktorej sa človek začne obávať vlastných telesných prejavov.
Psychologička Jo Daniels z University of Bath povedala, že zrýchlený tep, napätie alebo zvláštne telesné pocity môžu niektorých ľudí vystrašiť. Potom im venujú ešte väčšiu pozornosť, čím sa stres a úzkosť môžu ďalej zosilňovať.
V takom stave je človek ostražitejší a bežné telesné zmeny si môže vysvetľovať ako hrozbu. Rozhodovanie býva horšie, pretože telo funguje v staršom obrannom režime mozgu.
Namiesto užitočnej reakcie tak môže prísť vyhýbanie sa situáciám, odkladanie povinností alebo snaha pracovať ešte viac, hoci práve to stres dlhodobo zvyšuje.
Washington Post Ripple pripomenul aj súvislosť medzi pracovným stresom, nervovým systémom a bolesťami hlavy. Neurologička Danielle Wilhour napísala, že pri dlhodobej záťaži zostávajú kortizol a adrenalín zvýšené, svaly sú napäté a nervový systém sa môže stať citlivejším.
U ľudí so sklonom k migrénam to môže znížiť prah bolesti a zvýšiť frekvenciu aj intenzitu záchvatov.
Pracovné napätie sa podľa nej často prenáša aj do večera. Človek je unavený, no zároveň akoby stále zapnutý. Horšie zaspáva, spánok nie je dostatočne obnovujúci a na druhý deň je mozog ešte citlivejší.
Do rovnakého kruhu sa môže pridať slabšia koncentrácia, viac chýb, podráždenosť a pocit, že aj bežné úlohy sú ťažšie než zvyčajne.
Vedci zároveň upozorňujú, že hranica medzi zvládnuteľným a škodlivým stresom nie je u každého rovnaká. Závisí od životných skúseností, traumy, naučenej odolnosti, veku aj životných podmienok.
Starší ľudia môžu byť zraniteľnejší, pretože ich imunita už prirodzene slabne. Ľudia po traume môžu mať nižší prah stresovej reakcie. Iní zas vyhľadávajú náročné prostredie a určitý čas v ňom dokážu fungovať dobre. Aj tam však podľa odborníkov existuje limit.
Pomôcť môže zachytenie stresovej reakcie včas. Daniels uviedla, že jednoduché spomalenie dýchania môže mozgu vyslať signál bezpečia a pomôcť telu prepnúť sa do pokojnejšieho režimu. Podobne môže fungovať pohyb, ktorý pomáha odbúravať nadbytočné napätie a adrenalín.
Takéto jednoduché techniky však majú limity. Pri krátkodobom strese môžu pomôcť rýchlo, no dlhodobý a vyčerpávajúci stres nevyrieši iba pár hlbokých nádychov.
Vtedy môže byť potrebná zmena životného štýlu, sociálna opora alebo odborná pomoc. Pri opakovaných negatívnych myšlienkach môže pomôcť kognitívno behaviorálna terapia. Pri situáciách, ktoré sa nedajú jednoducho zmeniť, môže byť užitočný aj tréning všímavosti.
Úplne sa vyhnúť stresu nie je reálne. Dôležité je rozpoznať, kedy už nejde o krátku reakciu na problém, ale o stav, ktorý trvá väčšinu času.
Odborníci odporúčajú vyhľadať pomoc vtedy, keď stres pretrváva takmer stále, zasahuje do bežného fungovania alebo keď má človek sám pocit, že ho už nezvláda.
Pozrite si aj rozhovor o tom, ako zvládať stres počas náročného obdobia:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
