Migréna nie je len obyčajná bolesť hlavy. Ide o neurologické ochorenie, ktoré dokáže človeka vyradiť z bežného fungovania na celé hodiny či dni. Dobrou správou je, že pri mnohých pacientoch môže pomôcť úprava životného štýlu a lepšie poznanie vlastných spúšťačov.
Migréna patrí medzi ochorenia, ktoré sa môžu prejavovať opakovanými záchvatmi stredne silnej až silnej bolesti hlavy. Typicky býva lokalizovaná na jednej strane, no jej priebeh je u každého človeka individuálny. K bolestiam sa často pridáva citlivosť na svetlo, zvuky, nevoľnosť alebo celkové vyčerpanie.
Hoci migrénou môže trpieť prakticky ktokoľvek, u niektorých skupín sa objavuje častejšie. Najviac sa vyskytuje u dospelých vo veku približne od 30 do 39 rokov. Prvé záchvaty sa môžu objaviť už v dospievaní, naopak, prvá migréna po päťdesiatke je menej častá, uvádza web Health.
Významnú úlohu zohráva aj dedičnosť. Ľudia, ktorí majú migrénu v rodine, majú vyššie riziko, že sa s ňou stretnú tiež. Častejšie postihuje ženy, čo odborníci spájajú najmä s hormonálnymi zmenami. Vyššie riziko chronických ťažkostí sa spája aj s niektorými zdravotnými problémami, napríklad vysokým tlakom, obezitou, cukrovkou či poruchami tukov v krvi.
Jedným z najdôležitejších krokov pri zvládaní migrény je poznať vlastné spúšťače. U niekoho môže záchvat vyvolať stres, u iného nedostatok spánku, vynechané jedlo, výrazné svetlo, hlasný hluk, silné pachy, zmena počasia alebo fyzické preťaženie.
Problémom môže byť aj nadmerné užívanie liekov proti bolesti. Pri častom siahaní po analgetikách sa môže vytvoriť začarovaný kruh, v ktorom bolesti hlavy prichádzajú ešte častejšie.
Niektorí ľudia citlivo reagujú aj na konkrétne potraviny. Medzi možné spúšťače podľa webu American Migraine Foundation patria napríklad zrejúce syry, alkohol, kofeín alebo jeho náhle vysadenie, údeniny, spracované mäsové výrobky, tmavá čokoláda či jogurt. Neznamená to však, že tieto potraviny musia migrénu vyvolať u každého.
Pomôcť môže jednoduchý denník. Pacient si doň zapisuje, kedy sa záchvat objavil, čo jedol, ako spal, či bol v strese alebo či sa v ten deň objavili iné možné spúšťače. Takéto záznamy môžu byť užitočné aj pri rozhovore s lekárom.
Pri migréne zohráva veľkú úlohu pravidelný režim. Odborníci odporúčajú nevynechávať jedlá, piť dostatok vody a uprednostňovať pestrú stravu s ovocím, zeleninou a celozrnnými potravinami. Naopak, vhodné je obmedziť vysoko spracované jedlá, nadbytok soli, cukru a alkohol, najmä červené víno, ak patrí medzi spúšťače.
Dôležitý je aj spánok. Nedostatok oddychu alebo nepravidelný režim môžu migrénu zhoršovať. Pomôcť môže chodiť spať a vstávať približne v rovnakom čase, obmedziť obrazovky v posteli a vyhnúť sa veľkým jedlám, alkoholu či kofeínu krátko pred spánkom.
Pravidelný pohyb môže znížiť frekvenciu záchvatov, no treba s ním začínať opatrne. Príliš intenzívna záťaž môže byť u niektorých ľudí naopak spúšťačom. Vhodné je preto zvoliť primeranú aeróbnu aktivitu, ktorá podporí spánok, zníži napätie a pomôže lepšie zvládať stres.
Práve stres patrí medzi časté faktory, ktoré migrénu zhoršujú. Pomôcť môžu dychové cvičenia, joga, meditácia, zapisovanie si myšlienok, pravidelný oddych či rozhovor s odborníkom na duševné zdravie.
Migréna sa nedá vždy úplne odstrániť, no správna liečba a prevencia môžu znížiť počet aj intenzitu záchvatov.
Niektorým pacientom môžu ako doplnok pomôcť aj nefarmakologické metódy, napríklad relaxačný tréning, kognitívno-behaviorálna terapia alebo akupunktúra. Vždy by však mali byť súčasťou širšieho plánu a nemali by nahrádzať odbornú starostlivosť.
Lekára je vhodné vyhľadať najmä vtedy, ak sa bolesti hlavy objavia prvýkrát, mení sa ich charakter, sú nezvyčajne silné alebo sa pridajú ďalšie príznaky. Odborník môže pomôcť nastaviť liečbu, rozpoznať spúšťače a vylúčiť iné príčiny ťažkostí.
V Teleráne sme sa rozprávali o tom, prečo dochádza k závratom. Pozrite si archívne video:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
